Obsah
História obce
História obce České Brezovo
Obec České Brezovo je súčasťou Novohradu. Prvé zmienky o obci sú písomne doložené listinami z konca 13. a začiatku 14. storočia. Pôvodná osada niesla meno Zachovo po zemepánovi Feliciánovi Zachovi. Obyvatelia sa zamestnávali poľnohospodárstvom, v zimnom období pracovali v okolitých lesoch. Neskoršie dostala obec názov Brezovo, vďaka hojnému brezovému porastu na okolitých pastvinách a stráňach. Jiskrove bratrícke vojská a Bitka pri Lučenci v r. 1451 medzi Jiskrom a Huňadym ovplyvnila život v celej Lučenskej kotline. Bratríci v blízkosti obce mali svoj poľný tábor. Husiti doniesli do obce pokrokovú českú kultúru, ale i pokrokové nazeranie na svet v sociálnej a náboženskej oblasti. Ľud si osvojil ich názory. To sa odzrkadlilo aj v pomenovaní obce. Slovo „ české „ malo aj rozlišovaní charakter, / poznáme Rimavské Brezovo, Suché Brezovo./ V obci sa pomerne skoro usídlil duch Lutherovej reformácie. Odrážal sa najmä v náboženskom živote obyvateľov. Jej vplyv nedokázalo zničiť ani rekatolizačné snaženie. Stopy na ľude zanechalo aj turecké plienenie v rokoch 1563-1593 a Tokelyho povstanie. Významnejšie do života obce zasiahla vláda osvieteneckých panovníkov Márie Terézie a jej syna Jozefa II.
Mária Terézia nariadila súpis všetkej poľnohospodárskej pôdy. Jej Urbár stanovil povinnosti pre šľachtu i pre podaných. Jozef II. vydal tolerančný patent, ktorý zrovnoprávnil náboženstvá a v roku 1785 zrušil nevoľníctvo. Tieto nariadenia sa dotkli vtedajších obyvateľov obce.
Za vlády Jozefa II. vyvrcholili separatistické snahy brezovských cirkevníkov o odtrhnutie sa od matko-cirkvi v Poltári a založenie vlastnej farnosti v Českom Brezove. O tom svedčí aj udalosť z novembra 1780, keď občania obce sa stali členmi deputácie, ktorá predstúpila pred cisára Jozefa II. vo Viedni s požiadavkou osamostatnenia Česko-brezovského evanjelického cirkevného zboru , ďalej žiadali rozšíriť existujúcu modlitebňu a prístavbu novej veže so zvonami. Cisár ich požiadavkám vyhovel.
Občanov obce sa bolestivo dotli choroby, ako týfus, cholera a chrípková epidémia tzv. Španielka.
Nositeľmi kultúry na dedinách v minulosti boli najmä farári a učitelia. Postavenie týchto sa zhoršilo po Rakúsko – Uhorskom vyrovnaní v r. 1867. V týchto rokoch sa prevádzala násilná maďarizácia a dotkla sa aj Českého Brezova.
K významným rodákom Českého Brezova patrí Bohuslav Tablic / 1769-1832/, bol evanjelickým farárom, spisovateľom a literárny historik. Jeho pamiatku pripomína pamätná tabuľa z roku 1969. Umiestnená je na budove obecnej knižnice, ktorá nesie jeho meno. Literárna činnosť Bohusla Tablica je rozsiahla, len sa jej venovalo málo pozornosti. Ako kňaz pôsobil duchovne i národne na svoj ubiedený ľud. Jeho výzva za ľudskú česť, pravdovravnosť a dobré mravy je aktuálna aj v dnešnom období.
Vrchnosťou prenasledovaný bol aj Ján Maróthy / 1814-1864/, evanjelický farár pôsobiaci v obci 20 rokov. Vtedajší občania ho charakterizovali ako skromného človek s veľkým srdcom, ktorý bojoval za národnostné, ale i sociálne práva jemu zvereného ľudu. Jeho telesné pozostatky sú uložené na miestnom cintoríne .
Históriou je poznačený aj erb obce. Podkladom pre jeho vznik bola pečať na listine z roku 1826, singovanú rokom 1796 uložená v archíve Evanjelického seniorátu v Lučenci. Pečať je pomerne zachovalá a čitateľná. Symboly, ktoré sa na pečati nachádzajú a to: kaďa s obručou , muž v zástere držiaci v pravej ruke kyjaničku a v pravej pobíjač, dvojručný nôž a drevené debnárske kružidlo, nesie v sebe odkaz predkov „ debnárske remeslo.“ Je v ňom tá najhlbšia a najkrajšia myšlienka človeka žijúceho práve tu, kde v minulosti a aj donedávna bolo remeslo hlavným zdrojom obživy.
Značnú časť chotára pokrývajú lesy a pasienky. V obci sú dve lesné spoločnosti Komposesorát Pavla Majorčíka s.r.o. Základ tejto spoločnosti bol položený v roku 1892, keď miestny gazdovia odkúpili od rodiny grófa Szentivániho horu vo výmere 1098 ha za 200 tis. Zlatých. V roku 1937 sa majetok spoločnosti rozšíril o Novekovskú horu v Zlatne vo výmere 436 ha. Urbariát-pozemkové spoločenstvo je druhou najväčšou lesnou spoločnosťou, jej majetok predstavuje cca 230 ha lesov a pasienkov. V katastrálnom území Váľkovo, ktorého rozloha je 1 018 ha, lesy sa rozprestierajú na rozlohe 672 ha, tieto obhospodarujú Lesy Slovenskej republiky a Lesy a pasienky Váľkovské pzemkové spoločenstvo.
Nová budova cirkevnej školy bola postavená v roku 1909. Škola bola jednotriedna / 1.-8. ročník./ Keď v roku 1934 počet školopovinných detí prekročil počet 80 bola zo zákona zriadená ďalšia trieda, ktorú zriadila obec.
Železničná trať medzi Poltárom a Utekáčom na ktorej svoju železničnú zastávku má aj České Brezovo bola daná do užívania v roku 1908.
Dominantou obce je evanjelický kostol vysvätený biskupom Samuelom Zochom 15.októbra 1922. Bol budovaný podľa projektu M.M. Harminca za pôsobenia farára Huga Hanesa. Pôvodný kostol, tak ako tri štvrtiny obce podľahli víchrici, ktorá svoje skazonostné dielo vykonala 10. júna 1916.
Obidve svetové vojny sa dotli obce smutnou bilanciou na stratách ľudských životov. V prvej svetovej vojne padlo dvadsať občanov obce. Druhá svetová vojna pochovala šiestich našich spoluobčanov.
V roku 1946 bola celá obec elektrofikovaná. Telefón do obce bol zavedený v roku 1943 – jeden telefónny aparát.
V roku 1964 bola prevedená kolaudácia kultúrneho domu. Sála približne pre 200 ľudí, v ktorej sa premietalo kino až do roku 1990, usporadúvali sa tanečné zábavy, hrali divadlá je v dnešnej dobe málo využívaná. Viac sa využíva zasadacia miestnosť, ktorej kapacita je 70 – 90 ľudí , ktorú sme zrekonštruovali a využíva na schôdze, oslavy , v posledných rokoch ju využívajú občania na pri rôznych rodinných príležitostiach.
Poľnohospodárske družstvo prvého typu bolo založené v roku 1949. Dňom 20.09.1952 prešlo do druhého typu. Družstvo až do roku 1989 patrilo k stabilným poľnohospodárskym podnikom, malo najvyššiu hodnotu pracovnej jednotky na okolí. Chýbali mu hospodárske budovy a stabilné materiláno-technické vybavenie. K 01.01.1970 sa zlúčilo s Jednotným roľníckym družstvo vo Váľkove a 01.01.1973 sa stalo súčasťou Jednotného roľníckeho družstva Pokrok Poltár. Dnes už tento areál v Českom Brezove a ani vo Váľkovo neslúži svoju účelu. Využívaný je hlavne na spracovanie dreva – štiepku.
V šesťdesiatych rokoch bola postavená nová predajňa Jednoty – zmiešaný tovar a začiatkom osemdesiatych rokov v akcii Z tiež predajňa zmiešaného tovaru. Táto slúži svojmu účelu dodnes. V roku 1973 bola ukončená regulácia potoka Poltarica a ukončila sa výstavba chodníkov v Českom Brezove. V roku 1994 v obci Váľkovo bola prevedená úprava nespevných miestnych komunikácii na spevnené. V roku 1996 bola obec České Brezovo celá splynofikovaná, táto chýba v časti Váľkovo.
Prvého januára 1972 bola k obci pričlenená obec Vaľkovo. V tom čase patrili pod bývalý MNV obce: České Brezovo, Salajka Váľkovo a Zlatno. Na základe referenda občanov obce Zlatno sa obec od 1. marca 1998 odčlenila od Českého Brezova.
Aktualizované 30.6.2015